Ročník XXIX. V Budapešti, v štvrtok, 16. apríla 1914. Číslo 86. -•ísSSi'

Cislo za 2 haliere Mimo flia po nodoii a

sviatku vyohodla každý deň Hlavný redaktor:

Dr ADOLF PECHÄNY t Iasarty ratajů sa d b ZavnaJ

tarify a platia sa vopred, Číslo za 2

Albánia. Krvavá vojna na Balkáne skončila

sa bez narušenia svetového pokoja. Národy, ktoré sa v krvavých bojoch zúčastnily, zamestnané sú teraz so sriadením svojich vnútorných pomerov. Ťažké úlohy musia riešiť na zaujatých územiach a v starom kraji tiež majú mnoho nahradiť. Vojna stála mnoho krvi a mnoho peňazí, pri tom vyviD všade zasekol, produkcia sa zmenšila, ved tisíce a tisíce práceschopných Iudí stálo v táboroch. Potrvá to dlhší čas, kým . sa balkánske národy vedef budú zotaviť. Ieh hlavným záujmGm je, aby na dlhší čas pokoj zavládol.

Z územia Turecka vykrojená nová samostatná krajina: Albánsko začalo sa tiež zariaďoval Všeobecne známé je, že, Albánsko svoju samostatnosť môže ďakovať našej monarchii a Taliansku. Naša monarchia súc od dávnejších časov protektorom katolíckych Albáncov, vždy preukazovala svoju dobroprajnosť voči tomuto od stáročí utlačenému národu. Balkánska vojna, v ktorej Turecko ťažkú porážku utrpelo, poskytla konečne príležitosť, aby z Albánie utvorená bola samostatná krajina, aby sa národ albánsky stal správcom vlastného osudu. Slušné a spravodlivé boly tieto snahy, ked do ohladu vezmeme, že na balkánskom polostrove menšie a azda menej cenné národy požívajú už dávnejšie samostatnosť a z tejto plynúcu slobodu. Ale aj

BESEDNICA. Večerami....

Večerami v tieni svetla Zaberám sa myšlienkami,' Raz, to raz iné sa vzpruží Život vylúdi cítami, Doby svojej závoj ruží.

Niekedy zas trpké mysle Zastarú sa vsôvet citov, A zlota doby zatieni Mi city, mysel horčinou ; — Jako sa tieň svetla mení/

Zriedkakedy ale predsa Niekedy sa tma spodobí, A divne, zbadám, že zo tmy Volaktosi na mňa hladí, Nejakej dievčiny oči...

Oči... Tie oči... Tak známe. í í Tie ma predsa ešte najdu... Co mi z toho ?. . . Hlásia 1..( Jako si k podobe zájdu Tak sa i do noci ztratia . . .

Jozef Koräik,

Samum. (Dokončenie).

Tito do limbuktu chodiaci kupci sú mlčanliví. lahostajní Iudia, Sedia driemkajúc na

'záujmy našej monarchie žiadaly takéto riešenie alhánskej otázky :•• naša monarchia nemohla dovoliť radikálnu zmenu pomerov na brehoch Adriatického mora.

Vieme, že jednou z hlavných lúžieb Srbska bolo, aby na Adriatickom pobreží dostalo morský prístav. Ked by sa toto bolo stalo, nielen obchodné záujmy monarchie boly by citlivú škodu utrpěly, lež aj panslávska politika bola by robila šarapaty v krajoch, kam doteraz prístupu nemala. Naša monarchia pracovala teda s celou silou, aby z Albánska utvorený bol samostatný štát a aby morské pobrežie zostalo v rukách Albáncov. Vzdor mnohým ťažkým prekážkam podarilo sa toto docieliť. Albánci zpometízi všetkých národov pobalkánskych najpokojnejšie sa chovali počas krvavých . bojov na Balkáne, nedopúšťali sa výstupkov, nerabo-vali, nepodpalovali, -nevraždili jako to iné národy robily a ked vyrieknutá bola samostatnosť Albánie, vedel-sa tento národ vážne chovať vzdor tomu, že nemal riadnej vlády, riadnych policajných Vrchností, riadnych štátnych dôchodkov. Albánsko aj týmto dokázalo, že je hodné lepšieho osudu.

Ešte sa síce vyskytujú isté ťažkosti, ' ktoré treba odstrániť, aby vývin krajiny bol zabezpečený. Najvážnejšou je nateraz epyruská otázka, kde Gréci vyvolali vzburu. Grécke bandy pospiechaly vzbúrencom na pomoc, ba jako to z telegrafič-ných zpráv vieme, aj grécki dôstojníci a vojaci bojovali v rade vzbúrencov. Grécki

svojich batožinou obťažených íavách a to nepríjemné striasanie, ktorého sa na f aye sediacemu človekovi dostáva, ich ani najmieň nemýli. Oni už tak privykli na ťavy a na Saharu, iako námorníci na lod a na more: nedostanú morskú chorobu. Aj ja som sa ešte dosť dobre držal, ale chudákovi môjmu priatelovi učencovi blčala tvár, ohmatával sa okolo žalúdka a každú hodinu prosil môjho jednoho vojaka, aby sa přezvěděl, či je ešte daleko najbližšia oáza? A vodca karavány (.jedon potutelné usmievajúci sa človek) nudne ukázal do diaľky:

— Tam je, hla, — riekol, — už neni daleko, o dve hodiny sme tam, ale do zajtra iste.

Konečne na obzore zjavia sa so dve stihlé palmy. Vodca karavány nesrozumitelnými, ale nekonečnú radosť prejavujúcimi slovami obráti svoju ťavo v ten smer, kde sa nám palmy zjavily a my v dlhom husacom rade jedon za druhým pospiechame za ním každý na svojej ťave. Tu i tam zaostane niektorá fava a jej gazda kričí za ostatnými:

— Pomaly! Pomaly! Už celá hodina minula od tedy, čo cvá

lame smerom ku palmám, ked vodca karavány zvrtne svoju ťavu a zlostne mácha rukami sklamaný. ... Palmy zmizly, lebo to, čo sme videli, bola len fatamorgána. Ale, Bože môj

fanatici, opojení víťazstvom vydobytým v balkánskej vojne, rozšíriť chcú čím viac hranice Grécka a nemile dojalo ich rozhodnutie velmocí, dľa ktorého Albánci dostali tolké územie, kolké im právom prislúchalo. Márne chcely grécke čaty prekaziť ustálenie južných hraníc Albánska, mame sa namáhaly zaviesť velmoci rozličnými námietkami a falošnými zprávami, marné bolo všetko mudrovanie ; velmoci vyzvaly Grécko, aby odvolalo svoje čaty z albánskeho územia. Grécka vláda' žiadala poshovenie .odvolávajúc sa na velkú rozdráždenosf gréckej verejnej mienky a prosila velmoci, aby konsolidováním vnútorných pomerov Albánie oblahčily položenie gréckej vlády. Velmoci přivolily k tomu, aby z Albánska ešte niekoľko štvorcových kilometrov pripojené bolo. ku Grécku. a prisľúbily, že v otázke riešenia príslušnosti Egejských ostrovov napomáhať budú záujmy Grécka; ale opätovne žiadaly, aby grécke vojsko vytiahlo z Albánska. Tieto otázky majú byť čoskoro riešené a Grécko koncentruje svoje vojská, aby barskedy mohlo žiadosti velmocí vyhovieť. Sú teda výhľady, že na Balkáne aj posledné zápletky budú vybavené.

Medzinárodná kommissia teraz ustaľuje severnú hranicu Albánska, po ustálení južných a východných hraníc označené bude presne územie albánskeho štátu, ktorý pod správou svojho panovníka začne nový život a začne si budovať novú budúcnosť.

dobrý, čo bude s naini. Voda z mechxovsanám dnes ráno až do poslednej kvapky minula a teraz naše „sudy" z kozých koží sú už prázdne. Ja od smädu takmer už ani dýchať nemôžem a Oktávové oči sa tak divne, tak horúčkove ligocú.

— Ty pes! — kričí jedon bachratý kupec na vodcu karavány, — zmýlil si cestu, však-ver? Ja som ti slúbil desať frankov prepitného, ale ti namiesto toho prišijem desať korbáčom! Kto slýchal takéto niečo? Na volaco súci vodič nezablúdi, rozumieš?

Vodca karavány spustí plecia a znova sa pohne, my trochu skľúčení za ním. Zpomedzi mojich vojakov so dvaja zahrešia, ale ja vytiahnem revolver a znova nastane tichosť . . . Ale dokedy? . . .

Po nočnom odpočinku úsvit nás zase najde už n̂a ceste. Since takmer vyskočí na oblohu nebeskú a vysiela na nás svoje ohnivé šípy a veru nám aj vnútornosti tak horia, jako by vatru boli nakládli v nás. Ťavy ešte vládzu kráčať, ale stenaoie a hrešenie čím dial tým častejšie sa zamieňajú. Ja hyiňem od túžby po kvapke vody . . . oči mi iskria a cítim, že mi v žilách koluje ohnivý potok vriacej horúčky . . . Chudák Oktáv, už nesedí, lež leží ťave na chrbte a ked si tu i tu odkryje ručníkom prikrytú, tvár^jebo svftajúce sa penay

SLOVENSKÉ NOVIN? 16 . apríla 1914

ZPRÁVY DOMÁCE. M i n i s t e r o s v e t y u k r á l a.

Minister náboženstva a verejnej výučby dr Béla Jankovich prišiel do Viedne, aby sa ustanovil u jeho veličenstva krála na osobitom výsluchu. Minister na jednom z najbližších zasadnutí snemovne vyslancov predostre návrh zákona o sriadení platu professorov neštátnych stredných škôl a teraz si vypýta od krála predbežné odobrenie návrhu...

K o š i c*ký m a n d á t. Velký výbor košickej národnej strany práce vydržiaval v utorok popoludní zasadnutie, na ktorom s velkým oduševnením štátneho sekretára ministerstva obchodu Júliusa Varghu kandidoval za vyslanca namiesto dosavádneho vyslanca Belu BJunára, ktorého vo štvrtok zvolia za košického mešťanostu. V sobotu odcestuje do Budapešti deputácia, ktorá štátnemu sekretárovi ponukne mandát. Július Vargha s deputáciou príde do Košíc, kde pobudne za viac dní.

Schôdzka zahraničných ministrov. Temer už zvykom sa stalo, že zahraničný

minister Ŕakúsko-Uhorska a Talianska za rok raz sa, sidu a poradia sa o otázkach, ktoré sa dvoch, velmocí týkajú. Dnes zvláště a l b á n s k a o t á z k a je tá, s ktorou sa dvaja

"štáfcaici v Abbazii zaoberajú a bezpochybne o tom je v prvom rade reč, ako majú dve velmoci urobiť konec neznesiteľnému položeniu v južnom Albánsku a ako majú prispet ku tomu, aby mladý štát prešiel cez ťažkosti počiatku. Ďalej bude na schôdzke reč zaiste aj o politike dvoch velmocí na Stredozemnom mori.

Schôdzke zahraničných ministrov v Abbazii pripisuje sa velká politická významnosť a časopisy v osobitých článkoch sa zaoberajú s ňou. Tak rímska „Tribuna" vyzdvibujúc. všeobecnú významnosť schôdzky panovníkov a ministrov konštatuje, že gróf Berchtold a markýz San Giulíano získali si velké zásluhy okolo udržania svetového pokoja a terajšiu ich schôdzku možno považovať za novší záloh pokoja. Schôdzka dvoch ministrov len upevní spolok medzi dvoma v&Imociami.

O schôdzke zahraničných ministrov přišly následovné zprávy:

Spoločný zahraničný minister gróf Berchtold, triedny šéf zahraničného ministerstva gróf Forgách, rakúsko-uhorský velvyslanec na rímskom kráľovskom dvore Mérey a taliansky velvyslanec na viedenskom dvore knieža „Avarna v pondelok večer odcestovali z Viedne a v utorok predpoludním prišli do Abbazie. Taliansky zahraničný minister markýz San Giuliano v pondelok popoludní odcestoval z Ríma a v utorok na poludnie prišiel do Abbazie, kde zostane do soboty odpoludnia. Na stanici vítali ho gróf Berchtold, velvyslanci knieža Avarňa a Mérey, triedny šéf gróf Forgách, správca predsedníckej triedy spoločného zahraničného ministerstva gróf Hoy os a okresný kapitán. V mene politickej vrchnosti okresný šéf pozdravil markýza San Giuliana. Schôdzka dvoch ministrov a ich vzájomné privítanie sa boly velmi srdečné. Po predstavení sprievodu dvaja ministri zaviezli sa do hotelu Štefánie. Tu talianskeho zahraničného ministra pozdravil mešťanosta Abbazie. Dvaja ministri sa posbovárali a so svojimi spŕievodami v hoteli sišli sa na spoločný obed, po ktorom urobili výlet na okolie.

Dedič bulharského trónu knieža Boris, ktorý teraz mešká v Lovrane, v utorok popoludní bol v Abbazii. Gróf Berchtold v predsieni hotela sišiel sa s kniežaťom, s ktorým sa za chviľu poshováral.

Triedny šéf spoločného zahraničného ministerstva Macchto v utorok večer odcestoval do Abbazie, kde bude za dva dni a zúčastní sa^na politických rozhovoroch grófa Berchtolda a markýza San Giuliana. Porady začnú sa v stredu predpoludním.

Zmätky v Albánsku. Z Durazza oznamujú, že p o l o ž e n i e

v A l b á n s k u s a z h o r š i l o . Nebezpečie, že sa Albánci srazia s regulárnymi gréckymi čatami, vzrástlo. Do Korice prišlo 2000 Albáncov a čakajú príchod dalších 3000 albánskych dobrovoľníkov.

Hollandský major Schneeller odporúčal gréckemu veliteľovi, aby ustálili dočasnú hranicu. Grécky veliteľ žiadal, aby Albánci vrátili •štyri dediny, ktoré Gréci už vyprázdnili. Po

žiadavku major telegraficky sdělil albá. sk f vláde, ktorá íelegrafične hned odmietla túto požiadavku. Domnievajú sa, Že G r é c i za t a k ý c h t o o k o l n o s t í b u d ú d a -l e j n a p r e d o v a ť .

Vo veľkonočnú nedeľu — ako z Durazza sdeľujú — pri Premeti bola novšia srážka medzi Albáncami a Epyrotami. Albánci odbili svojich protivníkov, ktorí sa vzdali svojich posicií. Veľa gréckych vojakov chytili.

Z Athén oznamujú: Grécka vláda velké obavy prechováva pre boje v Korici. Preto vláda cestou athénského ruského vyslanectva urobila kroky v Petrohrade, aby Rusko, čo najväčšia pravoslávna mocnosť, ujala sa za pravoslávne obyvateľstvo Albánska. Dľa chýru athénsky vyslanec ruský túto prosbu odoslal do Petrohradu a energicky ju podporoval.

„Nordd. AUg. Zeitung" v svojej týždennej zprávě píše : Návrh Anglicka, Francúzska a Ruska poslaný v záležitosti odpovede na grécku notu križoval sa s návrhom v troj spolku stojacich veľmocí, ktoré žiadajú, aby sa grécke čaty bez meškania vyprataly z južného Albánska. Vlády sa teraz radia o návrhoch, na základe ktorých sa pravdepodobne všetky veľmoci dohodnú v záležitosti osvedčenia,' ktoré učinia v Athénách.

Z 03trozupa (Kosovo pole) do Durazza prišli Albánci rozprávajú, že tamojšie krvavé udalosti vyvolala požiadavka Albáncov poťáhu-júca sa na školy. Srbské vrchnosti nechcely dovolit vynaučovanie v albánskej materinskej reči a nanútily vynaučovanie v srbskej reči. Srbi dľa hodnoverných zpráv asi tisíc albánskych domov spustošili a zabili veľa sto albánskych chlapov, žien a detí.

ZPRÁVY ZAMAMCNÉ. Tretí kongi-ess pokoja v Häge. Známé je, že ruský cár Mikuláš holland-

skej kráľovnej Vilme poslal list, v ktorom súri ávolanie tretieho medzinárodného kongressu pokoja. Následkom toboto listu zahraničný minister Hollandie — ako z Hágy oznamujú —poslal mocnosfam notu, Y ktorej prosí, aby vyměňovaly svojich delegátov do prípravného výboru. Domnievajú sa, že všetky európske velmocí, dalej severoamerické Spojené Štáty a Japonsko do konca apríla vymenujú svojich delegátov a tak prípravný výbor počiatkom mája už bude môcť v Háge zasadnúť. Hlavným predmetom denného poriadku medzinárodného kon-

„vody!" šeptajú naproti mne slovo: . . . Len napred! Pred nanji usmieva sa nám život, za nami smrE číha na nás. Všetko marné. Cítim, že zošaliem. Trasiem sa a teplomer veru ukazuje štyridsať stupňov tepla a moje od *päle ďopukané perný sa tak zavrú, že si ich nevládzem otvoriE. Karavána zavše zastane, až hlúpe prázdne oči bezpomocne hladia na seba. 'ľavá jednoho môjho vojaka, ktorý je ináč umeleckým maliarom z Auvertu, zastane, zvíta sa okolo seba a chrčiac pritúli sa k zemi. Šuhaj pravda ža ňou. . . Chcem ho pobádať ku ďalšiemu pochodu, ale on s vyvalenými očami strašne hľadí na mňa. Konečne sa zdvihne so zeme a nohy vyslobodí si zpod tavy, ktorá mu ich bola priľahlá. Teraz vystře obe ruky a ukáže napred.

— Oá . . . Oá . . . — kričí a strašne sa smeje. Vodič karavány vráti sa ku nám a s poverčivou hrúzou šepká mi do ucha :

— Zblaznel ! . . . A blázon Sahary má krásne horúčkové

sny. Môj vojak pekne v poriadku rozpovie, že sedí v chladneg palote, vo veľkej vani z mramoru, naplnenej sfa krištäl čistučkou vodou, Nad hlavou sa mu kývajú palmy a on pije čerstvú, krištálovú vodu . . . Okolo neho tancujú víly.... Oá l . . . . Oá !...... A. už sa tam

váľa v piesku a smeje sa, smeje sa dalej jako šialený ! . . .

Ale, hla. vodič odrazu skočí s tavy, zase ukáže do diaľky, ale teraz už s výrazom strachu na tvári. Na západnej sírane pomarančová bárva oblohy nebeskej začína přechodit do akejsi neurčitej barvy, vo vzduchu krútia sa pary, ktoré sa ligocú vo všetkých premenách bariev . . . Ale len za minútu . . . Obláčka nikde nevidět a predsa sa zamračí. Na piesok zaľahne príšerná bladosf, aj na karavánu, jako kedby sme všetcia boli duchami z hrobov . . . Á since ! Tvár už má zastřenu tmavým čipkovaným závojom, zpod ktorého sa mu tak ligocú oči, jako zpoza čierneho papiera mihota-júci kahanček. V srdci cítim tieseň, ked po-zrem na tohto kráľa oblohy nebeskej : Bože môj, ak vyhasne ! . . . Akýsi dusiaci, smejúci sa hukot je na to odpovedou . . .

Ťavy náhle padnú na zem a my, trasúci sa od horúčky, prosebné pritúlime sa ku nim. Hlavy vopcháme si pod ich zdýmajúce sa žalúdky a kepene si tak stiahneme, že sotva môžeme dýchat.

, — Samum ! Samum ! Už je tu ! Už je tu ten strašný, smrto

nosný víchor ! Všetko sa zatmie. Viac už ani nevidím, ani nepočujem, len cítim, že hus pri

krýva umrlčia plachta, domie.

Potom ztratím pove-

Ked som prišiel k sebe, predo mnou stál vodič karavány a hrnček s vodou pritískal mi k ústam. V tých kvapkách bol život a mojim svalom naskutku sa vrátila pružnost..

— Oktáv ! — zvolal somj — čo je s tebou ?

— Žije, — uspokojil ma vodič, — len ho horúčka zmorila trochu a trochu Samum, no a trochu aj piesok. Lebo nás piesok všetkých zasypal a ja som vás všetkých z hrobov vyhrabal. Našiel som aj jednu oázu a teraz sme práve pri nej.

— Hor sa, hor, páni! Šialený vojak sa zadusil v piesku, na toho som zpät nahádzal: piesok, ale my o sedem dní prídeme do Timbuktu ! . . .

A sme aj prišli. Na zpiatočnej ceste nestihlo nás žiadne neštastie. Môj priateľ učenec išiel dalej do prostrednej Afriky, ja som sa rozlúčil s ním a gratuloval som mu ku ohnivej próbe, ktorú po chlapsky vystál.

Ale gratuloval som aj sebe, lebo týchto niekoľko dní držím za najstrašnejšie z mojich zkušeností v Marokku.

16 apríla 1914. s£.ov£xís&e mo^mt

gressu pokoja bude nutnost rozhodujúceho súdu, ôili aby sa mocnosti zaviazaly, že vpáde konfliktu obrátia sa ku kongressu pokoja v Háge a prijmú jeho rozhodnutie. Aj v Brušseli sídliaca interparlamentáŕna únia uzavrela súrne svolanie kongressu pokoja a cestou svojho predsedu, lorda Weardaleho, člena anglického parlamentu, obrátila sa ku hollandskej vláde. Lord Weardale odcestuje do Hägy, aby osobne posúril svolanie kongressu pokoja.

Následník trónu v Bavorsku. Dedič trónu arciknieža Franc Ferdinand

z Triestu vo veľkonočný pondelok večer na dvornom osobitom vlaku odcestoval do Mníchova, aby v zastúpení jeho veličenstva krála vrátil bavorskému královskému páru návštevu, ktorú lanského roku bol urobil vo Viedni. Následník trónu v utorok predpoludním o 9. hodine prišiel na múnchenské hlavné nádražie, kde ho vítali bavorský král Ludvik, dedič trónu Rupprecht, členovia kráľovskej rodiny, ministri a iní hodnostári. Ked vlak dojachal na nádražie, král šiel ku salónovému vozúu, z ktorého arciknieža vystúpil v rovnošate prvého bavorského ťažkého jazdeckého pluku. Král a dedič trónu sa mimoriadne srdečne pozdravili. Arciknieža Franc Ferdinand potom pozdravil dediča bavorského trónu Ruppreôhta, ktorý mal na sebe rovnošatu spoločnej armády.

Z nádražia král s dedičom trónu na dvornom parádnom hyntove zaviezol sa do kráľovskej paloty, pred ktoruo bola postavená čestná stotina 2. bavorského pešieho pluku. Král potom svojho hosfa odprevadil do jeho izieb. Následník trónu žatým pozdravil v kaštieli krála a knažny, potom prijal na výsluchu bavorského ministerského predsedu Bärtlinga, pozdejšie šiel do kostola, kde na hrob kniežaťa-regenta Luitpolda položil venec.

Vrátiac sa z kostola dedič trónu vo Wit-telsbachskom kaštieli navštívil královský pár ako i v Mníchove meškajúcich členov královské j rodiny. Dedičovi trónu obecenstvo na uliciach pripravilo srdečné ovácie. Dedič trónu potom vrátil sa do kráľovskej residencie, kde bol dvorný obed.

Popoludní bavorský král a dedič trónu obzreli si nymphenburgský kaštieľ a jeho okolie. Večer arciknieža bol v opere. Po divadelnom predstavení bavorské knieža Leopold a jeho manželka na poctu arcikniežafa Franca Ferdinanda dávali večeru, po ktorej sa dedič trónu i so sprievodom vrátil do kráľovskej paloty.

na jediný slovensky politicky denník

„Slovenské Noviny". Ročník XXIX.

Z príležitosti novej štvrti jak nových lak i doterajších ct. pánov predplatiteľov, ktorí majú v úmysle predplatiť si • náš časopis, úctivé prosíme, aby to učinili číin skôr, aby v doposielaní časopisu nenastaly nemilé zmätky, časopis zasielame len tomu, kto sá vopred̂ předplatí, lebo pri vydávaní denníka udržovanie v evidencii dlžníkov je nám nemožné. Aby sme však predplácanie účihíli ľahším, prijímame predplatok i na dva prípadne i na jcdon mesiac.

Predpláca sa: na jedou mesiac 1 koruna aa štvrť roka 8 kornny aa pol roka 6 korún na celý rok 12 korón.

Zvláštne výhody dávame tým, ktorí náš časopis rozširujú: Kto soberie a razom pošle

predplatok za piatich predplatiteľov, tomu na tú dobu zdarma budeme posielať „Slovenské Noviny," alebo kto razom předplatí na 6 exemplárov, ktoré však môžu chodiť rovno na dotyčných šiestich predplatiteľov, ten za šiesty exemplár nepotrebuje poslať predplatok.

Pánov predplatiteľov prosíme, aby svoje auressy písali zřetelným písmom.

Vydavatelstvo „Slovenských Uovúi" Budapešť, VI., 0-utca 12.

CHÝRNIK. P o č a s i e máme v Budapešti does mračné a

chladné. — Po krajine panovalo prevážne jasné a velmi lavné počasie. NSpatrne dažde boly len kde-tu. V tem-, peratúre podstatnejšia zmena nenastala. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá predbežne ešte lavné počasie, na mnohých miestach búrky, neskôr chladnejšie počasie.

Nemecký cisár v Budapešti . „Neues Wiener Tagblatt" z diplomatických kruhov dozvedá sa, že nemecký cisár Vilhelm najbližšie znova navštívi kráľa Franca Jozefa. Je totiž pravdepodobné, že cisár Vilhelm z ostrova Korfu odcestuje do Bukurešti a v tomto páde z Bukurešti príde do Budapeťti na návštevu kráľa Franca Jozefa, nakoľko jeho veličenstvo v tomto čase pre porady delegácií bude meškať v hlavnom a sídelnom meste Uhorska. Definitívne rozhodnutie dotyčné návštevy sa síce ešte nestalo, ale dobre informované kruhy už teraz počítajú na budapeštiansku návštevu nemeckého cisára. Jestli cisár zavíta do Budapešti, príde sem i následník trónu Franc Ferdinand. Vo viedenských úradných kruhoch nič nevedia o tom, že nemecký cisár odcestuje do Bukurešti a odtiaľ do Budapešti, s týmto ale nepochybujú o možnosti toho, že sa táto návšteva skutočne stane.

Zdravotný stav švédskeho kráľa — ako zo Stockholmu oznamujú — je uspokojujúci. Kráí pokojne spí, bolesti nemá a má už obstojný appetít. Stav kráľa.sa stále zlepšuje.

Uhorskí pútnici u pápeža. Z Ríma oznamujú, že pápež Pius X. vo veľkonočný pondelok prijal na osobitom výsluchu sto uhorských pútnikov a 300 viedenských študentov.

Veľká noc ministerského predseda. Ministerský predseda gróf Štefan Tisza veľkonočné sviatky slávil v kruhu svojej rodiny v Geszte. Na sviatky bol hosťom ministerského predsedu minister vnútorných záležitostí Ján Sándor i so svojou famíliou. Ministerský predseda v sobotu vráti sa do Budapešti.

Kto bude kaločským arcibiskupom ? Z dobre informovaného prameňa oznamuje sa, že nového kaločského arcibiskupa vymenujú už v blízkych týždňoch, ba snád už v najbližšie dni. Novým kaločským arbiskupom má.byť sedmohradský biskup gróf Karol M a j -1 á t h, dla iných zpráv gyôrsky biskup V á-r a d y. Ako je známé, kaločský arcibiskupský stolec je už od 15 mesiacov uprázdnený.

Ssarť. Titulárny prepošt, žiiinský archi-dekan a kanonik nitrianskej kapituly Jozef M o n c s e k, výbornik stolice nitrianskej dňa 13. apríla v 73. roku veku svojho a v 50. roku svojho kňažstva zomrel. Nebohý narodil sa v Beluši v stolici trenčianskej. Za kňaza vysvätili ho roku 1864. a za kaplána poslali ho do Slatiny. Roku 1866. ostal vojenským kaplánom, o rok kaplánom v Pruskom, potom v Bánovciach. Roku 1872. ostal farárom ilavskej trestnice, roku 1890. košeckým farárom a dekanom. Roku 1900. ostal titulárnym prepoštom,

I o rok pozdejšie kanonikom nitrianskej kapituly, \ roku 1911. gradnanským, potom žilinským : archidekanom.

Na smrť odsúdený plukovník. Z Vládivostoku sdelujú, že vojenský súd plukovníka Sotinu, ktorý zastrelil jedného agenta, odsúdil na smrť.

Smrteľný útek. Obecní vojak 72. pre-šporského pešieho pluku PiVál Lacko, rojom z Pov. Nového Mesta pred sviatkami v civilných šatách Ušiel od pluku. V XÉráve sišiel sa s jedným svojím kamarátom, ktorý slúžil u tamojšieho bataillona 71. trenčínskeho pešieho pluku, načo sa dohovorili, že spolu ujdu. V čakálňi sa nápadne chovali, načo poslali pre žandárov. Desentori toto zavoňali a dali sa na útek, ale žandárska patrola začala ich prenasledovať, no len jedného z nich sa jej podarilo chytiť, Lacko ušiel z revolvera strieľajúc na žandárov. Žandári v Moravskom Lieskovom sa tiež dozvedeli o úteku, načo žandári Jozef Domokos a Jozef Bélovič šli hľadať desentora. V Mnešiciach ňá hradskej stretli sa s Lackom. Vyzvali ho, áby sa legitimoval. Lacko siahol do vačku ä strelil na Do-moko3a, ktorého raniľna nohe, potom sa dal na útek. Jozef Belovič utekal za ním* Ked videl, že ho nemôže dohohiť, vyzval ho, aby postál. Poneváč Lacko si vyzvania nevšimnul, strelil za ním. Výstrel trafil a Lacko mrtvý klesol na zem. Rana žandára Domokosa je ťažká, ale nie smrteľná.

S r á ž k a automóbila so sedliackym vozom. V blízkosti hlavného mesta v utorok popoludní medzi obeiami Pestszentlôrincz a Kispest jeden automobil srazil sa na hradskej s jedným sedliackym vozom. Na automobile sediaci veľkokupec S drevom a statkár Július Milch z Nagyabonyu následkom srážky hned zomrel, jeho žena a vodič automóbila boli smrteľne, vychovávateľka a dve dietky Milehove však ľahšie ranené. Mŕtvolu Júliusa Milcha zaviezli do pitvacieho ústavu, v záležitosti nešťastia ale polícia zaviedla vyšetrovanie, ktoré už i dosial zistilo, že nešťastie zapríčinil šoffôr Alex Kiss, ktorý šialenou rýchlosťou uháňal po hradskej.

Útok. V Novom Meste nad Váhom (Vág-újhelyj st. nitrianska) manželka Jozefa Hluchého, ktorú nechal muž, matka štyroch maloletých detí, dňa 13. apríla večer vitriolom obliala babu Juliannu Gergelyho, ktorej naskutku vytiekly oči. Hluchého žena sa dobrovoľne hlásila. Dla chýru Hluchého žena preto spáchala svoj hriešny skutok, lebo Julianna Gergelyho udajne zvábila jej muža.

Krajčírsky tovaryš ako millionár. Pred niekoľkými dňami veľký ruch vyvolala vo Viedni záležitosť krajčírskeho tovaryša Jozefa VVolanského, ktorý sa vydal za grófa Wolanského, vystúpil čo gróf a svojich veriteľov oškodil o viac stotisíc korún. Lekár súdnej sSoiice vyhlásil ho za šialeného. Wolanského zaviezli do blázinca.

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahší poklad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnut, ked sa začneme hneď liečiť. Kto trpí na žalúdkové bolasti a kŕče alebo nemá dobrého appe-títu, nech hned užíva „Ealvárske aromatické kvapky'. 20 kvapák dostačí, aby přestaly hned všetky bolasti a napravily žalúdok. Cena flašky 60 hal. Poštou zasielajú sa najmenej 4 flašky za vopred poslaný obnos K 2-30 franko alebo na dobierku. Ku každej zásielke je priložený návod o upotrebení. Dostať u Dr Eugena Flittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya). Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adressu ešte dnes.

Útok sufražetky. Z Londýna sdelujú: Ked sufražetka Maria Stewart, ktorá 9. apríla v Britskom museume rozbila viac sklenných; skríň, stála pred policajným sudcom, zo stola uchytila hromadu papierov a hodila ich do tvári sudcu. Sudca vypočutie sufražetky nato odročil na poludnie. Äj vtedy len dvaja policajti vedeli zdržať sufražetku od spáchania. novšieho škandálu. Sufražetku postavia pred • porotný súd.

Obeť svojhc povolania. Z Krakova sdelujú : Hlavný lekár tunajšej verejnej ne-i mocniee dr Stanislav Droba, súkromný professor bakteriologie na krakovskej universite, počas liečenia jedného na sopľavou trpiaceho sedliaka sa nakazil a za strašných múk zomrel.

Pred raňajkami pol pohára SCHM.DTHAUER-oveJ

Užívanie tojto vody Je p r a v ý m požehnaním, tfie i. a*, trad*. stoJioB a saaoôaaift.

*!tazjnaý žaíáaofe za a—3 hodiny uveďio do pc-

iľáadlm Mala fiaska 40

hal. Ä Velké. ílafika C©

S&UVEKSSÉ NOVINA.

T i s í c i C h v á l i a všeobecne známy a obľúbený „Juno krém" masí na tvár, lebo kto ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace flaky 2a krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár. Téglik „Juno krému" stojí K 1-20 a k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objednat tak, ked vopred zašlete K 2-30, za ktorý obnos dostanete „Juno krém" k tomu patriace mydlo a návod o upotrebení bez všetkých iných poštových výdavkov. Kto ale nechce zaslat peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Dostaf u Dra Eugena Flittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya). Píšte teda ešte dnes na túto adressu.

Rodinné d r a m a T Algiri. Álgirský vojenský súd — ako z Paríža oznamujú — na desaí rokov do trestnice odsúdil hlavného štábneho lekára Brunu Battu-va, ktorý zo žiarlivosti zastrelil svoju ženu a poručíka Gaveta.

ZO S U D N E J SIENE. — Nový zákon o porotnom súde. V

utorok vstúpil do života XIII. zákon z roku 1914. o porotnom súdobníctve, následkom čoho tak porotný súd budapeštiansky, jak porotný súd pre peštianske okolie už dla nového zákona pojednával trestné záležitosti. Pred pojednávaním predsedovia obidvoch súdov z predsedníckeho stolca poukázali na významnost nového zákona, ktorý uvádza do života hlavne dve dôležité novoty. Jednou novotou je, že ked sa porotci utiahnu na poradu, aby vyriekli, či je obžalovaný vinný alebo nie, nevy volia si zpome-dzi seba šéfa, lež ich poradu vedie predseda trestného súdu, ktorý na požiadanie dá porotcom i vysvetlenie. Druhou dôležitou novotou je, že pri vynesení výroku zúčastnia sa aj dvaja > porotci, ktorých si sami porotci vyvolia, poťažne delegujú. Budapeštiansky porotný súd pojednával záležitosť nádenníka Gejzu Nemesä, ktorý pre zločin lúpeže bol postavený pred súd. Nádenník v Csongor-uliei v bočnej miestnosti jedného hostinca napadol čapoša Alexandra Szentgyorgyiho a násilím vzal mu hodinky a desať korún. Porotci obžalovaného uznali za virmého, načo ho súd pre lúpež odsúdil na dva roky a tri mesiace do trestnice. Výrok je právoplatný.

Porotný súd pre peštianske okolie pojednával zase záležitosť železolejára Jozefa Hlavačeka z obce Gyômrô. Obžalovaný 15. decembra lanského roku stál pred mo norským okresným súdom pre prečin ťaž kej telesnej urážky. Na pojednávaní Michal Németh svedčil proli Hlavačekovi, ktorého nato okresný súd aj odsúdil. Hlavaček rozhorčený nad týmto zaumienil si, že sa vypomstí na Né-methovi. Ked šli domov, z revolvera 5krát strelil na Németha, ktorý následkom utrpených rán 20. decembra lanského roku zomrel. Po-íotei obžalovaného uznali za vinného, načo ho súd odsúdil na šes£ rokov do trestnice. Proti výroku jak štátny zástupca tak obranca ozná-mili nuÚitu.

TELEGRAMMY. Belehrad, 15. aprila. Ministerský pred-

seda Pašič v skupštine oznámil, že k r á I p r i v o l i l n a s v o l a n i e v e ľ k e j s k u p š i i n y, čo opposícia už od dávna súri. Velká skupština zasadne však najvčaššie len počiatkom budúceho roku. Skupština svoje zasadnutie do 8. mája odročila.

Londýn, 15. apríla. Neodvislá robotnícka strana v Bradforde vydržiava poradu, na ktorej 233 hjasmi proti 178 hlasom uzavrela, že v budúcnosti v parlamente bude pokračovať ne-odvisle od liberálov.

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsotlea.

H*l)»$H jrajneú kopv I L a c n é

a, linodéio jcaméh* p i p <

posteľné perie I ,. k i l o í m o d o h o , d o b r é -á o , d r l a p E i i é h o p e r l a E K., lepSloho &.4SS K., p r 1-m a p o l o b i e l a k o 3.80 K., b i e l e h o « E., b i e l e h o p á p e r i e t e h o B.10 K., 1 kilo r e Z m i J e m n é h o , s n a -h o b i o l e h o , d r i a p a n é -h o 8.40 K., 8E. , 1 kilo p i p e -

V K., bieleho. Jemného 10 K., nanajvýS p o d p i a 12 K. P s i a b i . t d . a t i U

o ä O k g . f l a n k o . Hotové periny.

Z hns'tó tkaného íervenóho, modrého, bieleho' alebo Htéhó ňan-ldngu,l d u c h n ě , ISO cm. dlhá, asi 120 cín. Široká, s p o l u e 2 p o d u 3 k a m i , každá 80 cm. dlhá, asi 60 cm. široká naplnené novým hnedým, Yelml trváchn páperistým p o B t e 1-n Ý m p e r . t m 16 K., p o l o p á p e r í m 20 K., p á p o r i m 24K., j e d n o t l i v á d u c h n a 10 K., 12 K., 14 K., 18 K., J e d n a p o d u š k a 8 K.,3.60 K„ 4. K., D u c h n y 200 cm. dlhé. 110 cm. Široké, 18 K., 14.70 K.. 17.80 K., 21 K., p o-d u S k T 80 era, dlhé, 70 cm. äiroké, 4.E0 K.. 6.20 K., 6.70 K., s p o d n é d u c h n y zo silného, řtráfováného grádlu 180 cm, dlhé, 116 cm. Široké 12.80 K., Iť.H) K. Rozposielanie na dobierku pochús od 1£ korún franko. Zámena dovolená, za nezodpovedné

"sa pcniazQ Tratia.

S. BEHZSCH vDesebsiaiísi, C. 898. Cechy. Bohato ffliistrovariÝ cenník zdarma a franko. WMMKWtsvninmsnmBBias* wwawwsig^gimí

Nepočetné listy uznania dokazujú sýíecnost patent. H a n g a r i a drôtového pletiva,

kloré Je ncprcyýšitelné. Hotoví sa z galvanisovaného drólu I Cona šlvoicové!'> ructra S3 halierov a v\še. Možno objednať

u jediného dorúbatela:

A l e x a rad j? a M a i d e i k M e p a fabrika na drôtové pletivá a ohrady

E u a p e s í , Vili., Oli@i-út 48/29. Havoá, punktovná a rýchla obsluha! — Obrázkový cenník

zacrma a iranko.

— P r v ý m i odraenanii vyaaaôená —

EálsLál LIIOS motorgy ára BUDAPEST, VS., Gyáx-utosa S8. esá-m. Gazdovskéma obecenstvu najlepšie odporúčajú

LAJOŠA KÁLLAÍ-ho e l e k t r i c k é bonxln lo . pravé' bomobllovó m l ä ť a o i * g a r n i t ú r y

^°^0^ÚpMzárnkazaT^tetottiiiIaťbuI Jedine jestvu

j ú c a n o v o t a !

Najjedaoduchejíia a najdokonalejšia motorová mláfacia garnitúra tejto doby.

Ľahko ta d i s nimi zachodit i baz Btrojníha,. aj medzi slamou krytými domami.

Obrázkový skvostný cenník n» požiadanie zdarma a franko.

Elektrické vreckové a ručné lampáše a elektrické články každého druhu v najlepšom preve

dení dostaf v závode:

Gärtner Agoston Budapest,*V., Wurm-utca 3.

A ^ W W W W W W ^ A

Najdokoianejšie a každému cielu zodpovedajúce

vedia garancie od 25 korún vždy predáva

dielňa na Šijacie stroje

BMdape&4, VS.., Bzabel la-té i* 3 . Tiež dávam na vedomie, že bársjakú šijaciu mašinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepečúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, ktorý sa tomu nerozumie a svoj tovar len preto chváli, aby ho mohol za velké peniaze predaf. Pošlite ale ten stroj a budets mat zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cielom presvedčenia sa spoľahlivosti mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je pochvalne známá, pýtajte si môj velký cenník

zdarma.

Chudi obdržia plné formy, ženské silu, nervosní chut a vôľu k životu, silné prsia, chorí, zotavujúci sa, na hledačku trpiaci, málokrvní nový život skrz posilňujúci rach „Fetin". 1 dávka K 3 -—. Tri dávky (ku kúre po

trebné) K 8'— íranko dodáva

závod pre dôrobu „FETfí\T"-a Budapešť, VI/32.

s ůtpé&ůsvým z n a č e n í m ciesa d ň a 14» apspíla.

O b i l i e

Pšenica tisská „ st.-belehradská „ peštianska „ banátska

Raž prvotriedna „ druhotriedna , . .

Jačmeň I. triedy , . . , . „ n. triedy

Proso Ovos, prvotriedny . . . .

„ druhotriedny . . . Kukurica Lucerna uhorská Ďatelinové/semeno hrubé Repica Svinská mast, peštianska Slanina mestská, 4kusová

J a k o s t dla hekt.

77—79 76—79 76—79 76—79

za 100 kilogr.

od

kor

25 30 24-95 25 05 25 00

19 90 19 65

14-45 14-00

15-80 1530 13-75

110-00 150-00

140-00 117 00

do

kor.

23 95 25-70 25-80 25-7

2030 19-85

15-00 14-35

16-40 15-70 14-00 160-00 180-00

141-00 118-00

C e n n é p a p i e r e

Š t á t n y dlh. (Za každých 100 kordn.)

Uhorská zlatá renta 4% . . . . . . . . . i, korunová' renta 4%

Prämiová pôžička z r. 1870. (200 korún) Uhorské výväzkdvé úpisy 4% Tissko-segedínska prämiová pôžička 4°/o Rakúska zlatá renta 4°/o

„ korunová renta 4°/o

Záložné listiny. Kraj. poz.-úverkový ústav malých gaz

dov 5% Uhorský pozemko-úverkový ústav 4°/o . Uhorská hypoték, úverová banka 4l/a°/o

Žreby Rasilika Spolku „Jó szív" Uhorského „Červeného kríža" Rakúskeho „ n

Talianskeho

Peniaze

kor.

98-50 82-20

24-2-00 83-25

147 00 102-25

82-75

96-50 95-50 90-75

23-50 17-50 27-50 53-00 43-00

Tovar C e n n é p a p i e r e Peniaze

kor.

99-00 82-40

250-00 64-25

152-00 102-75

83-25

97-50 96-50 91-75

25-50 19-50 31-50 57-00 45-00

Účast iny.

Anglicko-rakúska banka . . . . . . . . Prvá uhorská priemyselná banka. . . Uhorská vš. úverová banka . . . . . Uhorská král. priv. triedna lotteria. '. Rakúsko-uhorská banka Peštianska uhorská obchodná banka. Prvá peštianska vlast. Sporiteľňa . . . Prvá uh. všeobecná poist spoločnosť. ..Fonciere" peštiansky poist. ústav . . Salgó-tarjánska baňa na uhlie Rima-rnuráňska S. T. železodiélňa . . „Adria" uh. morská paroplavba . , .

Košicko-oderbergská železnica Rakúsko-uhorské štátne železnice . .

P e n i a z e . Cisársky dukát , Dvadsaf-frankovník Nemecká ríšska marka . . . . . . . . . Papierový rubeľ

kor

33600 324-00 81600

1C30-00 1975-— 3636 —

16.750-— 14.700-—

385-— 715-00 656-25 614 00 310-— 711-00

11-44 19-07

Uň-43 S-S3

Tovar

kor.

340 00 329 00 81650

1635-00 1980--3640-

16-900--14 800.-

390-" 716 00 656-75 616-00 320-00 711-50

11-49 19-14

11.7-63 2-54

g ^ f ! - Z a _ 0 b S a h i n B e p t o v redakcia í i í ľzodpo^íUáT Tlaôeaé na rotaeaoia stroji toMtóiwae úeastiaárskei suoíočnosti „ E u i p c i a " v ̂ ^¥ 5"vl ' 'd£r7ó-"utcza 12.—'~~

• ^ • ^ • ^ • ^ • ^ • ^ • ^ •a

http://abi.td.atiU