4
Ročiiik XXX. *S»!9«S apeMi, v štvrtok, 4. marca 1915. Predpl»tn£ ceai pr«. ' eúf nic . . «•*«*», ousammOArW to Míciocka é 158 BMufaait doBuS* . . . ?nd>b« to Ameriky . . 4 é»Ua% TBUsroar sa-«k Óísío 51. n<nhhrí«, TrdmrahMm •> ' cxpedids: i VL, Ó-ažn 8. flt. Čislo za 2 halaep© BTlatka vyohofli* každý deft Hteraý reárôtop: ADOLF PECHÁNY tarify a platia sa voprod mestm číslo z a 2 halšeep© SMnsir&saa Závratníctvo na vidieka. Nielen v hlavnom meste páchajú rozliční nesvedomití ludia závratníctvo, nielen tu probujú šudif, klamat, zdierať, lež rozprestreli svoje ohavné účinkovanie aj na vidiek. Tu rátajú ešte na lepšiu žatvu. Rátajú na nevedomosť, malomy- selnosť, bojazlivosť pospolitého Iudu, ktorý potom vykoristia nakoíko len mô- žu. Natoľko pokročila táto nesvedomitá akcia, že minister orby barón G h i 1- lány za dobré uznal vydať nariadenie proti rôznym švindlerom, závratníkom, šudierom, ktorých nečestným kšeftom je zderstvo a klamstvo. Prefíkanosť týchto Iudí je veľká, bez- očivosť ich je neohraničná. Ich hlavným cieľom je, aby si vrecká naplnili, že ja- kým spôsobom, to je pobočné. Chodia po dedinách a kupujú seno a liclivu ; pravda za lacnú cenu, aby potom dva aj viackrát toľko utŕžili. Aby sa im táto kšeftárska práca darila, naháňajú ľudom strachu, že je privátny majetok v týchto časoch neistý, že im vojsko môže všetko vziať a potom nebudú maí ani krmu, ani lichvy, ani peúazí. A komu takto strachu nahnali, toho už aj chytili do saku. Kú- pia od neho čo chcú za facku. Pravda kúpené články hned aj lifrujú, oni sa neboja, že nedostanú za ne dobre za- platené. Na základe výkazu . mrtvých vyhľa- dajú rodiny a usilujú sa ich nahovoriť, aby předaly svoje pozemky, pravda za lacnú cenu, aby neskôr pozemky za drahé peniaze parcellovať mohli. Ale aj háved, ktorá sa sem z Haliče nahnala, probuje sa vodrať do obce, čo najľahšie môže docieliť, ked jaký-taký majetok kúpi. Náš lud mnoho horkých zku- šeností, mal mnoho príležitosti poučiť sa na vlastnej škode. Preto úfame, že bude múdre rozmýšľať, opatrne jednať a že sa nedá chytať do saku kadejakým odkun- desom. Kedysi boli predkovia takí ne- rozumní, ba nesvedomití, že majetky po- prepíjali a potom jako sluhovia obrábali role, ktorých predtým oni sami boli ma- jiteľmi. Mnohým zostala len biedna chalúpka, mnohým ani toľko, museli bývať v hofiersíve. Koľko práce, ; koľko namáhania a koľko obetí to stálo, kým rozumnejšie smýšľajúci, usilovní potomci mohli zpät odkúpiť starorodičovský ma- jetok, pravda museli ho neraz aj päťná- sobne zaplatiť. Ale na mnohých miestach sa toto ani nepodarilo. Z prepitých ma- lých gruntov utvoril nový majiteľ veľko- statok a stal sa „zemským pánom" v obci. Kedajší majitelia stali sa jeho ho- fiermi, sluhami, robotníkmi. Tieto smutné zkušenosti musely náš ľud priviesť ku zdravšiemu smýšlaniu. Náš ľud sa vzdeláva nielen v škole, lež aj mimo školy, poučuje sa, samostatnej- šie rozmýšľa a triezvejšie žije. Podvodné sladké rečičky ho néomámia, lež hľadá hned príčiny a rozmýšľa nad následkami. Tejto prajnej zmene v živote nášho ľudu možno pripísať, že sa ľahkomyseľné od- predávame pozemkov stalo zriedkavejším, ba usilovní gazdovia kupujú pozemky, parcellujú medzi sebou aj väčšie majetky, aby si nadobudli čím viac úrodnej pôdy, tohoto najpevnejšieho základu ku živobytiu. Minister orby ochrániť chce našich gazdov od ťažkých ztrát, od citlivej škody, preto upravil horespomenuté nariadenie všetkým stoličným podžupanom, ktorí v smysle nariadenia vyzvú všetky slúž- novské úrady a tieto zas vyzvú všetkých notárov, aby chránili ' malých gazdov proti závratníkom a šudierom. Ve- ríme, že notári svedomité budú plniť túto povinnosť. Pravda povinnosťou každého občana je hned oznámiť každý závratnícky pokus v obci. Obyvatelia jed- nej obce stoja zväčša v pokrevenstve, v rodinnom sväzku, nuž nech sa ozaj tak chovajú jeden voči druhému, ako po- krevní, ako rodina a nech sa, spoločne bránia proti každému drsnému útoku na ich mravný a hmotný blahobyt. Povinnosťou každej rodiny je nie- len ochrániť rodinný majetok od ztrát, ba usilovnou prácou rodinný majetok zveľadiť, rozmnožiť. Zvláště v dnešných ťažkých časoch má rodina verne a sve- domité plniť svoju povinnosť. Mierne žiť, sporiť a takto udržať rodinný maje- tok pre potomkov. Táto zásada sa musí uplatňovať v živote našich gazdovských rodín. Lebo zabezpečenie budúcnosti je nielen záujmom rodiny, lež aj jej syätou povinnosťou. vetova* vojna*. V Karpátóch a od Dnj estera na juh odrazili sme ruské útoky, Zmarené ruské útoky v severnom Polsku. Úspechy Nemcov vo Vogézoch. Vojna na mori, — Nota Spojených Štátov a odpoveď Nemecka. Vojna proti Rusku. Odbité ruské útoky. .(Úradná zpráva vydaná 2. maroa.) V Karpátóch na západnom odseku početné protiútoky Rusov ssne odbili a podržali sme posicie a výšiny, ktoré v predošlom boji naše čaty vydobily. Od Dnjestera na juh bitka ešte stojí. Aj včera sme krvavé odrazili útoky nepriateľa a zaujatý priestor voči nepriatelovi, ktorý dľa počtu často bol v presile, sme podržali. V Poľsku a v západnej .Haliči ]boly len delostrelecké boje. V Bukovine je ticho. Na južnom bojišti ^položenie ;sa sne- zmenilo. Podmarsall Häfer, námestník Šéfa generálneho Štábu. Nemecká úradná zpráva. Hlavný válečný stán nemecký 2. marca vydal nasledovnú úradnú zprávu: Viaceré útoky Rusov proti nám od augustovskej hory na juhovýchod a na juh sa nepodařily. Ich nočné útoky proti nám od Lomže na severovýchod a od Plocku na východ sme odbili* Pochvala Híndenburgovho plásu. Zurich, 3. marca. „Nationalzeilung* píše: Vojna, ktorá sa minule vo východnom Pru- sku skončila, bola vojnou najvýtečnejších po- hybov. Laikovi imponuje neobyčajne velká ko- risť, obrovský počet zajatých a kanónov, ale odborný znalec nevie, čo má väčšmi obdivovat: či jednoduchosť válečného plánu, či vzorné za- krývanie a rýchlosť pohybov, či dôslednosť y převedeni plánu, a či obdivuhodnú vy trvanli- vosť a činnosť čiat? Niet sa čomu diviť, že ani nepriate! neodopre ssoje uananie Hindenburgovi a jeho čatám. Niet sa čomu diviť, že „Temps" s mladým Napoleonom porovnáva Hindenburga pokročilého veku a píše, že Hindenburg, jako NapoleoD, rozumie sa do toho, aby s prostried- kami, ktoré mu stoja k službe, vždy silnejší bol na zodpovednom mieste. Časopis ustaľuje, 2e je potrebná ešte tuhá a dlhá práca, aby sa Nemci stali pánmi ruských pevností pozdĺž riek, ale je možné, že Hindenburg zas novým majstrovským skutkom prekvapí svet. Ruský časopis o Nemecku. Ruský liberálny časopis ,Benj* píše : .Ne- mecko nechcelo vojnu s Ruskom, Nemecko bo- juje len s Anglickom a s ním úzko spojeným Francúzskom. Len od týchto dvoch štátov môže ši vydobiť hospodársky osoh a kolonie. Cieľom Nemecka nebolo zničenie Ruska. Rusi sa velmi mýlia, ak sa nazdajú, že ia je .Nemecko

n' s» ousammOArW to Míciocka é • 158 ... · Predpl»tn£ ceai pr«. •' K» eúf nic . . «•*«*», s» ousammOArW to Míciocka é • 158 BMufaait

  • Upload
    others

  • View
    1

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: n' s» ousammOArW to Míciocka é • 158 ... · Predpl»tn£ ceai pr«. •' K» eúf nic . . «•*«*», s» ousammOArW to Míciocka é • 158 BMufaait

Ročiiik XXX. *S»!9«S

apeMi, v štvrtok, 4. marca 1915. Predpl»tn£ ceai pr«. •'

K» eúf nic . . «•*«*»,

s» ousammOArW to Míciocka é • 158 BMufaait doBuS* . . . ?nd>b« to Ameriky . . 4 é»Ua%

TBUsroar sa-«k

Óísío 51.

n<nhhrí«, TrdmrahMm •>' cxpedids: i VL, Ó-ažn 8. flt.

Čislo za 2 halaep© BTlatka vyohofli* každý deft Hteraý reárôtop:

Dř ADOLF PECHÁNY tarify a platia sa voprod mestm

čís lo z a 2 halšeep© SMnsir&saa

Závratníctvo na vidieka. Nielen v hlavnom meste páchajú

rozliční nesvedomití ludia závratníctvo, nielen tu probujú šudif, klamat, zdierať, lež rozprestreli svoje ohavné účinkovanie aj na vidiek. Tu rátajú ešte na lepšiu žatvu. Rátajú na nevedomosť, malomy-selnosť, bojazlivosť pospolitého Iudu, ktorý potom vykoristia nakoíko len mô­žu. Natoľko pokročila táto nesvedomitá akcia, že minister orby barón G h i 1-l á n y za dobré uznal vydať nariadenie proti rôznym švindlerom, závratníkom, šudierom, ktorých nečestným kšeftom je zderstvo a klamstvo.

Prefíkanosť týchto Iudí je veľká, bez­očivosť ich je neohraničná. Ich hlavným cieľom je, aby si vrecká naplnili, že ja­kým spôsobom, to je pobočné. Chodia po dedinách a kupujú seno a liclivu ; pravda za lacnú cenu, aby potom dva aj viackrát toľko utŕžili. Aby sa im táto kšeftárska práca darila, naháňajú ľudom strachu, že je privátny majetok v týchto časoch neistý, že im vojsko môže všetko vziať a potom nebudú maí ani krmu, ani lichvy, ani peúazí. A komu takto strachu nahnali, toho už aj chytili do saku. Kú­pia od neho čo chcú za facku. Pravda kúpené články hned aj lifrujú, oni sa neboja, že nedostanú za ne dobre za­platené.

Na základe výkazu . mrtvých vyhľa­dajú rodiny a usilujú sa ich nahovoriť, aby předaly svoje pozemky, pravda za lacnú cenu, aby neskôr pozemky za drahé peniaze parcellovať mohli. Ale aj tá háved, ktorá sa sem z Haliče nahnala, probuje sa vodrať do obce, čo najľahšie môže docieliť, ked jaký-taký majetok kúpi.

Náš lud má už mnoho horkých zku­šeností, mal mnoho príležitosti poučiť sa na vlastnej škode. Preto úfame, že bude múdre rozmýšľať, opatrne jednať a že sa nedá chytať do saku kadejakým odkun-desom. Kedysi boli predkovia takí ne­rozumní, ba nesvedomití, že majetky po-prepíjali a potom jako sluhovia obrábali role, ktorých predtým oni sami boli ma­jiteľmi. Mnohým zostala len tá biedna chalúpka, mnohým ani toľko, museli bývať v hofiersíve. Koľko práce, ; koľko namáhania a koľko obetí to stálo, kým rozumnejšie smýšľajúci, usilovní potomci mohli zpät odkúpiť starorodičovský ma­jetok, pravda museli ho neraz aj päťná­sobne zaplatiť. Ale na mnohých miestach sa toto ani nepodarilo. Z prepitých ma­lých gruntov utvoril nový majiteľ veľko­statok a stal sa „zemským pánom" v obci. Kedajší majitelia stali sa jeho ho-fiermi, sluhami, robotníkmi.

Tieto smutné zkušenosti musely náš ľud priviesť ku zdravšiemu smýšlaniu.

Náš ľud sa vzdeláva nielen v škole, lež aj mimo školy, poučuje sa, samostatnej-šie rozmýšľa a triezvejšie žije. Podvodné sladké rečičky ho néomámia, lež hľadá hned príčiny a rozmýšľa nad následkami. Tejto prajnej zmene v živote nášho ľudu možno pripísať, že sa ľahkomyseľné od­predávame pozemkov stalo zriedkavejším, ba usilovní gazdovia kupujú pozemky, parcellujú medzi sebou aj väčšie majetky, aby si nadobudli čím viac úrodnej pôdy, tohoto najpevnejšieho základu ku živobytiu.

Minister orby ochrániť chce našich gazdov od ťažkých ztrát, od citlivej škody, preto upravil horespomenuté nariadenie všetkým stoličným podžupanom, ktorí v smysle nariadenia vyzvú všetky slúž-novské úrady a tieto zas vyzvú všetkých notárov, aby chránili ' malých gazdov proti závratníkom a šudierom. Ve­ríme, že notári svedomité budú plniť

túto povinnosť. Pravda povinnosťou každého občana je hned oznámiť každý závratnícky pokus v obci. Obyvatelia jed­nej obce stoja zväčša v pokrevenstve, v rodinnom sväzku, nuž nech sa ozaj tak chovajú jeden voči druhému, ako po­krevní, ako rodina a nech sa, spoločne bránia proti každému drsnému útoku na ich mravný a hmotný blahobyt.

Povinnosťou každej rodiny je nie­len ochrániť rodinný majetok od ztrát, ba usilovnou prácou rodinný majetok zveľadiť, rozmnožiť. Zvláště v dnešných ťažkých časoch má rodina verne a sve­domité plniť svoju povinnosť. Mierne žiť, sporiť a takto udržať rodinný maje­tok pre potomkov. Táto zásada sa musí uplatňovať v živote našich gazdovských rodín. Lebo zabezpečenie budúcnosti je nielen záujmom rodiny, lež aj jej syätou povinnosťou.

vetova* vojna*. V Karpátóch a od Dnj estera na juh odrazili sme ruské útoky, — Zmarené ruské útoky v severnom Polsku. — Úspechy Nemcov vo Vogézoch. — Vojna na mori, — Nota Spojených Štátov a odpoveď

Nemecka. Vojna proti Rusku. Odbité ruské útoky.

.(Úradná zpráva vydaná 2. maroa.) V Karpátóch na západnom odseku

p o č e t n é p r o t i ú t o k y R u s o v s s n e odbi l i a podržali sme posicie a výšiny, ktoré v predošlom boji naše čaty vydobily.

Od Dnjestera na juh bitka ešte stojí. Aj včera sme krvavé o d r a z i l i ú t o k y n e p r i a t e ľ a a zaujatý priestor voči nepriatelovi, ktorý dľa počtu často bol v presile, s m e p o d r ž a l i .

V Poľsku a v západnej .Haliči ]boly len delostrelecké boje.

V Bukovine je ticho. Na južnom bojišti ^položenie ;sa sne-

zmenilo. Podmarsall Häfer,

námestník Šéfa generálneho Štábu.

Nemecká úradná zpráva. Hlavný válečný stán nemecký 2. marca

vydal nasledovnú úradnú zprávu: Viaceré útoky Rusov proti nám od

augustovskej hory na juhovýchod a na juh s a n e p o d a ř i l y . Ich nočné útoky

proti nám od Lomže na severovýchod a od Plocku na východ s m e odbili*

Pochvala Híndenburgovho plásu. Zurich, 3. marca. „Nationalzeilung* píše:

Vojna, ktorá sa minule vo východnom Pru­sku skončila, bola vojnou najvýtečnejších po­hybov. Laikovi imponuje neobyčajne velká ko­risť, obrovský počet zajatých a kanónov, ale odborný znalec nevie, čo má väčšmi obdivovat: či jednoduchosť válečného plánu, či vzorné za­krývanie a rýchlosť pohybov, či dôslednosť y převedeni plánu, a či obdivuhodnú vy trvanli­vosť a činnosť čiat? Niet sa čomu diviť, že ani nepriate! neodopre ssoje uananie Hindenburgovi a jeho čatám. Niet sa čomu diviť, že „Temps" s mladým Napoleonom porovnáva Hindenburga pokročilého veku a píše, že Hindenburg, jako NapoleoD, rozumie sa do toho, aby s prostried­kami, ktoré mu stoja k službe, vždy silnejší bol na zodpovednom mieste. Časopis ustaľuje, 2e je potrebná ešte tuhá a dlhá práca, aby sa Nemci stali pánmi ruských pevností pozdĺž riek, ale je možné, že Hindenburg zas novým majstrovským skutkom prekvapí svet.

Ruský časopis o Nemecku. Ruský liberálny časopis ,Benj* píše : .Ne­

mecko nechcelo vojnu s Ruskom, Nemecko bo­juje len s Anglickom a s ním úzko spojeným Francúzskom. Len od týchto dvoch štátov môže ši vydobiť hospodársky osoh a kolonie. Cieľom Nemecka nebolo zničenie Ruska. Rusi sa velmi mýlia, ak sa nazdajú, že ia je .Nemecko

Page 2: n' s» ousammOArW to Míciocka é • 158 ... · Predpl»tn£ ceai pr«. •' K» eúf nic . . «•*«*», s» ousammOArW to Míciocka é • 158 BMufaait

SLOVENSKÉ NOVINA 4. marca ly i 5.

smrtelným nepriateľom. Nemci ani nemali v pláne offensívu proti Rusku,

.Novoje Vremja" prudko polemisuje s týmto článkom, ktorý vyhlasuje za vlastizradu a tvrdí, že článok z Berlina diktovali tým cie-lom, aby Rusko primalí k uzavretiu osobitého pokoja s Nemeckom.

Udalosti na západnom bojišti. Zmarené francúzske útoky.

Hlavný válečný stán nemecký 2. marca p udalosfach na západnom bojišti vydal na­sledovnú úradnú zprávu:

V Champagne opätovné, znova vel­kými silami proti nám zavedené útoky Francúzov zväčša Už v našej palbe s velkými ztrátami nepriateľa sa rozpadly. Na jednotlivých miestach vo vyvinutých sa blízkych bojoch všade sme my zvíťa­zili. Naše posicie pevne držíme.

V Argonnskej hore viac zákop sme zaujali a 5 prístrojov na hádzanie mín sme ukoristili.

Proti Vauquoisu zavedené útoky krvavé sme odbili.

Vo Vogézoch v posledné dni vydo-bitý úspech i napriek prudkým útokom sme podržali. Od Cellesa na severo­východ včera večer proti nám zavedené útoky Francúzov pre nich boly zvláště plné ztrát.

Zdar Nemcov vo Vogézocn.

Ctenf, 3. marca. Súkromné zprávy po­tvrdzujú chýr, že v západných Vogézoch Nemci podmanily značný priestor a že Francúzi s tým svojím zmareným pokusom, aby jednu čiastku svojich pri Blamont— Bionville utratených po­sicii zpätzaujali, utratili mimoriadne velký počet mrtvých a ranených. Vo Vogézoch žaopatrova-nie Francúzov spojené je s netušenými ťažko-síami a toto značne zmenšuje ich vzdorovaciu schopnost.

Vojna na mori. Novšia amer ická nota Nemecku.

Z Berlina oznamujú, že tamojší americký velvyslanec z poverenia vlády Spojených Štátov nemeckej vláde odovzdal 22. februára datovanú novšiu notu. Nota medzi iným hovorí:

Americká vláda vzhľadom na zamenenie noty medzi ňou a medzi vládou Nemecka, ako aj Anglicka, ktorej predmetom bolo upotrebo-vanie neutrálnych zástav skrze anglické ob­chodné lode a deklarácia nemeckého námor­níckeho úradu, v ktorej vody okolo Anglicka vyhlásil za bojiště — vyslovuje nádej, že vlády dvoch vojnu vedúcich štátov vzájomnými ústup­kami najdu základ dohodnutia, ktorého cieľom by bolo, aby v službe nestranného, pokojného obchodu stojace lode boly oslobodené od ne­bezpečí, ktorými by sa na morách rozprestiera­júcich medzi pobrežiami vojnu vedúcich štátov střetaly. Americká vláda vážne odporúča, že snád na základe niže nasledujúcich podmienok dohodnutie, by sa mohlo stat. Americká vláda je v pinom povedomí toho, že jej neprislúcha právo, aby odporúčala podmienky dohodnutia medzi Nemeckom a Anglickom, ačkolvek otázka, o ktorej je reč, tak ju samú, jako aj obyvateľ­stvo Spojených Štátov bezprostredne a naj­živšie zaujíma. Vláda Spojených Štátov si berie len tú smelosť, ktorá dla jej presvedčenia pri­slúcha úprimnému priateľovi, ktorého vedie túžba, aby ani jednému z dvoch zainteréssova-ných štátov nespôsobil nepríležitos'f a dla mož­nosti slúžil spoločným záujmom človečenstva.

Vláda Spojených Štátov teda odporúča: N e m e c k o a A n g l i c k o do­

h o d n ú s a v t o m , ž e 1. ani jedna stránka neuloží vo vodách

pozdĺž pobrežia alebo na otvorenom mori plá­vajúce míny; že na otvorenom mori ani jedna stránka neuloží ešte ani na ciele obrany za­kotvené míny a že všetky uložené míny budú opatrené znakom patričného šlátu, daiej, že míny budú tak zhotovené, aby sa staly neškod­nými, akonáhle sa odtrhnú;

2. že ani jedn- vláda dvoch štátov ne-upotrebí podmorské lode k napadnutiu obchod­ných lodí ktorejkoľvek národnosti vyjmúc tým cieľom, aby nimi vykonávala právo pristavAnia a prekutania lodí;

3. že vlády obidvoch štátov si vymienia, že ich válečné lode zástavu neu'r-bieho štátu ani čo válečný fígeľ, ani cieľom nepoznania nebudú upotrebúvat.

Anglicko privoluje, aby potraviny neboly

vyhlásené za ahsolútny válečný tovar a aby anglické vrchnosti nemýlily a nezadržaly lode s takými zásielkami, ktoré idú do Nemecka na adressu Spojenými Štátmi pomenovaných agencií, ktoré takéto zásielky prevezmú a roz­delia medzi nemeckými odpredávateľmi vvlučne tým cieľom, aby títo tovar predali zas nemec­kému občianskemu obyvateľstvu.

Nemecko privoluje, aby zo Spojenyc* Štátov alebo z ktoréhokoľvek iného neutrálneho štátu do Nemecka dovezený tovar bol dopra­vený výlučne len na adressu vládou Spojených Štátov pomenovanej agencie a že týmto ame­rickým agenciam prislúcha úplná zodpovědnost a dozor ohľadom rozsiahlosti tohto dovozu a rozdelenia dovezených článkov bez každého zamiešania sa nemeckej vlády. Tieto agencie tovar rozdajú výlučne odpredavačom, ktorým nemecká vláda udelí právo, aby takéto zásielky potravín prevzali a dodávali ich výlučne občian­skemu obyvateľstvu.

Nakoľko by odpredavači podmienky tohto povolenia akýmkoľvek spôsobom prestúpili, vtedy utratia právo prevziať na označený cieľ dove­zené potraviny. Nemecká vláda takéto potra­viny nebude rekvirovat a neporobí také po­riadky, aby tieto zásielky potravin boly použité na ciele nemeckej zbrannej sily.

Odpoveď Nemecka.

Berlínská Wolfova &gencia oznamuje : "Na notu at i ickej vlády nemecká vláda 28. fe­bruára dala odpoved.

Nemecká vláda v odpovedi vyhlasuje, ze so živou radosťou vzala v známosť odporúčanie americkej vlády, ktorá v morskej vojne Nemecka a Anglicka na obranu neutrálnych lodí chce ustálit isté obranné poriadky. Nemecká vláda v tomto pokračovaní vidí novší dôkaz priateľských citov americkej vlády voči nemeckej vláde, ktorá tieto city tiež sdieľa. Aj túžbe Nemcov zodpo­vedá, aby vo vojne na mori pokračovali dla takých regúl, ktoré by ani jednu, ani druhú vojnu vedúcu mocnosť v jej válečných pro­striedkoch jednostranne neobmedzovaly a ktoré by jednako počítaly tak so záujmami nestranných štátov, jak so zákonami človečenstva. Nemecká vláda starostlivé uvažujúc odporúčanie americkej vlády je tej mienky, že to bude zodpovedným základom, aby vyskytnuvšie sa otázky prakticky boly riešené.

Nemecká vláda ku jednotlivým 'jjoáom americkej noty poznamenáva:

. 1, Čo sa týče ukladania mín, nemecká vláda náklonná je vyhlásiť, že od upotrebúva-

Generál Fohallo o hrdinstve prešporského vojenského sboru.

Istá osobnosť, ktorá v posledné dni mala príležitosť shovárat sa s poľným zbrojmajstrom Pavlom Puhallo-m, veliteľom V. vojenského sboru prešporského, o tomto rozhovore v ,Cor-respondenz Wilhelm" píše nasledovné:

Posledné dni mal som šťastie shovárat sa s poľným zbrojmajstrom Pavlom Puhallo-m, veliteľom prešporského vojenského sboru. Ge­nerál ochorel na červienku a po šesťmesačnom pobyte na bojišti vrátil sa zpät. Som jedným z tých málo ľudí, ktorých generál prijal, lebo sa ešte len teraz začína zotavovat.

Predovšetkým dalo sa vycítit z reči gene­rála, že veľmi trpí pre to, že svoje účinkova­nie čo i len na dni, ale predsa musel pre-trhnáť. Toto je preňho snád najťažšie navštíve­nie, ktoré ho počas vojny stihlo. Lekári ustálili, že poľný zbrojmajster už počiatkom januára ochorel na červienku a podivné je, že napriek tomu bol vstave konať službu. •

Generál žive, zvláště zaujímavé rozprával o svojich zkúsenostach v prvom čase vojny. O vtedajších udalostach už možno hovoriť, kdežto o pozdějších ešte nie, poneváô sa ešte len teraz vyvinujú.

Prešporský V. vojenský sbor — hovoril

poľný zbrojmajster Puhallo — počnúc od vy­puknutia vojny takmer výlučne ťažké úlohy mu­sel vybaviť. Pritom všetkom vojenskému sboru podarilo sa zodpovedať týmto úlohám, vždy sa mu podarilo obstátna svojom mieste. Počiatkomvojny vojenský sbor bojoval na okolí riek Sanu a Visly, v tomto hniezde blata, uprostred tých najťažších pomerov. Bolo veľmi ťažko napre­dovať po týchto zlých cestách, lebo všade sa našli zraici a vojenský sbor po víťazných bo­joch predsa vyhral bitky pri Po'ychne a pri Potoku Vielkom. Pri Polychne 23. augusta 76. šopronský, 72. prešporský a 71. tŕenčínsky spo­ločný pluk so 14. delostreleckým plukom, 5. poľným mažiarovým plukom a 5. husárskym plukom vydobil si nikdy neuvädnúce vavríny. Táto pomerne nepatrná válečná sila v neuveri­teľne krvavých bojoch nielen Že ostala na svo­jom mieste od poldvanástej hodiny predpolud­ním do 8. hodiny večer, lež večer bola vstave začat i útočit a päťnásobnú nepriateľskú silu značne zpät odtisknút. Toho istého dňa, tak­mer v tom istom čase generál Willerding so 48. spoločným peším plukom, s 11. a 12. ba-taillonom polných jágrov a s jednotlivými čiast­kami 15. delostreleckého a 5. husárskeho pluku pri Potoku Vielkom stál voči štyri-päťnásobnej nepriateľskej presile. Aj táto sila znamenite sa držala a večer sácala útočil tieto boje malý

veľmi veľký význam a otvorily cestu k Lublinu, veže ktorého už posledné dni augusta sme za­zreli. Tam sa neskoršie vyvinuly ťažké boje, v ktorých sa zúčastnily všetky čaty V. vojenského sboru. Bezpochybne tieto boje primalý ruské vojenské vodcovstvo ku tomu, aby veľmi značné sily poslalo na okolie Lublina a pravdepodobne i k tomu, aby odstúpilo od prevedenia iných svojich plánov. Na vyšší rozkaz, ktorý bol vy­daný vzhľadom na všeobecné položenie, s krvá­cajúcim srdcom boli sme prinútení zastavit boje okolo Lublina.

Ťažkosti tohto utia'hnutia sa sme skoro zabudli, lebo po krátkom pobyte pozdĺž Sanu, Visly a Dunajca počiatkom októbra započala sa nová offensíva najprv pozdĺž Sanu, potom k Ivangorodu. Následkom trvanlivých dáždov všetky riččištia sa rozvodnily a překázaly cestu priateľa i nepriateľa. Caíy musely tiahnuť po strašne blatnavých cestách. V druhej polovici októbra vyvinuly sa boje okolo Ivangorodu, v ktorých sa zúčastnily všetky čaty V. vojenského sboru a všetky vzlášte vynikly. Obzvláštnu hrdinskost preukázala 37. honvédska divisia, ktorá utrpela síce veľké ztráty, ale ztráty Rusov boly ešte o veľa väčšie* Rusi vtedy utratili asi 25.000 mužov.

Vzhľadom na všeobecné položenie aj boje okolo Ivangorodu bolo treba zastaviť. Vojenský

Page 3: n' s» ousammOArW to Míciocka é • 158 ... · Predpl»tn£ ceai pr«. •' K» eúf nic . . «•*«*», s» ousammOArW to Míciocka é • 158 BMufaait

4. marca 1915. SLOVENSKÉ NOVINY

nia plávajúcich mín a zakotvených mín od­stúpi. Nemecká vláda ďalej schvaľuje, aby ulo­žit sa majúce míny boiy opatrené vládnou pe­čaťou. Oproti tomu pre vojnu vedúce strá'iky nepovažuje za přijatelné, aby sa pri offensive zakotvených min úplne zriekla.

2. Nemecká vláda zaväzuje sa, že jei podmorské lode proti obchodným lodam opa­treným akoukoľvek zástavou násilie by len na­toľko použily, naaoľko je to potrebné ku pre­vedeniu toio ich práva, aby lod přistavily a preskúmaly. Keď vysvitne, že lod je nepriateľ­skej národnosti aiebo že vezie válečný tovar, vtedy podmorské lode budú pokračovat dľa pravidiel všeobecného medzinárodného práva.

3. Ako aj americká nota označuje, upotre-búvanie podmorských lodí v obm enejšej miere predpokladá, že nepriateľské obchodné lode budú sa zdržať použit neutrálnu zástavu alebo iný neutrálny ocknak. Samo 'sebou sa rozumie, že tieto lode nebudú ozbrojené a že sa budú zdŕžat každého odporu, lebo v páde takéhoto medzinárodnému právu protiviaceho sa pokračovania bolo by nemožné, aby podmorská lod pokračovala na spôsob medzinárodnému právu zodpovedajúci.

4. Sriaden'e dovozu potravín do Nempclca, ako to Spojené Státy odporúčajú, zdá sa vo všeobecnosti prijateľným. Sriadenie prirodzene potahovalo by sa len na morský dovoz, z druhej strany ale zahrňovalo by v sebe aj indirektný devoz cez nestranné prístavy. Nemecká vláda je náklonná osvedčiť sa, že na lakýto spôsob dovezené potraviny budú slúžif výlučne stravo­vaniu občianskeho obyvateľstva. Pri tom ale nemecká vláda váhu kladie na to< aby mohla doviezí aj surový tovar pre pokojné poľné ho­spodárstvo rozumejúc aj rôznu krmu. Týmto cieľom vlády nepriateľských štátov dovolia slo­bodný dovoz v sozname londýnskej smlnvy spomenutých surovín.

Nemecká vláda konečne vystovuie nádej, že americkou vládou odporúčané dohodnutie povšimnutím si vyšších podmienok sa aj stane a že na takýto spôsob pokojná neutrálna plavba a pokojný neutrálny obchod nebudú viac trpeť, než koľko vojna na mori. bezpodmienečne vy­žaduje. Skoda zapríčinená morsi-ou vojnou ostatne značne klesne, ked — ako to ä j ne­mecká, 10. februára vydaná.nota už spomenula

sbor odtiskol sa na vidiek ležiaci juhozápadne od sliezskej hranice, kde s čatami druhých vo­jenských sborov silne odporoval, aby bránil Horné Sliezske O ďalšom boji vojenského sboru dnes ešte nemožno hovořit. Ešte len toíko chcem poznamenat, žo všetcia dôstojníci a všetky čaty vojenského sboru, bez ohľadu na branžu, všade zvláště zodpovedaly svojej úlohe. Toto dokazujú tie mnohé vyznačenia, ktorých sa velmi mnohým dôstojníkom a mužstvu V. vo­jenského sboru dostalo.

Najdôležitejším poučením, — končil ge­nerál Puhallo svoje slová, — ktoré som si jako velitel vojenského sboru dosial nadobudol z udalostí vojny, je, že nad každé mudráctvo, nad každý abrichtung dôležitejšou jo disciplina a charakter a že kde sú tieto dve vlastnosti, tam zdar nemôže vystať. Výcvik vojakov v čas pokoja predovšetkým má smerovať k vyvinovániú discipliny a k vychovávaniu charakteru. A vý­sledok takéhoto výcviku vojaka má byt taký trváci, aby ho i v tej najposlednejšej čate lands! urmistov bolo možno poznať.

Ked som odchádzal od poľného zbroj-majstra, úplne som bol preniknutý tou túžbou, aby sa tento vynikajúci, zriedkavý človek, ktorý je celým vojakom, čím skôr mohol vrátit na iront, žeby svoj vojenský sbor silnými rukami mohol viest k novším-vífazstväm.

— najdú spôsob, aby znemožnili dovážanie vá- ' léčného tovaru z neutrálnych štátov do vojnu vedúcich štátov na lodi opatrenej akoukoľvek zástavou. Nemecká vláda svoje Ironečhé stano­visko podržuje prirodzene na ten čas, keó! bude vedef, že anglická vláda zo svojej strany na aké zaviazanosti sa chce podujať.

Mŕtvi a ranení. V Zr- 18. h o n v é d s k e h o p e š i e ­

h o p l u k u p r e š p o r s k é h o : Ragasz Vendel 8, Piapp Jozef 7, Rauchwarter Alojz 2, Richtarik Štefan 8, Rigó Michal 6, Rill Ján 8, Rižka TeoQl 3, Rongitsch Jozef 5, Roth Franc 2, Roznial Anton 2, Róza Franc pridelený ku plukovnému štábu, Rožarovski Franč 5, Rupčik Augustin 4, Rusnyák Jozef 4 f, Sághi Franc 7, Sahó Ludvik 1, Salgovič Štefan 1, Sándor Andrei 2 f, Sárkozy Štefan 8, Sipôcz Lukáš 7, Scbmidtbaueř Franc 7, Šmikál Jakub 8, Schneller Matej 6, Schottnik Franc 6, Schra-ner Franc 7, Schreiner Franc 5, bchuiler Ste­fan 7, Schultner Jozef 1 f, Sehwarzbauer Jú­lius 5, Ščasny Štefan 8, Sebô Michal 8, Šefčik Štefan 2, Sempf' er Franc 2, Šergovič Dominik 2, Šiô Stefan 7 f, Simek Anton 6, Šimon Mi­kuláš 1, Simončič Florian 1, Simonič Jozef 6, Šimonič Martin 6, Sisler Ján 2, Škoda Jo zef 6, Slávik Mikuláš 4, Slov ček Štefan 3, Smirtič Andrej 3, Šmuk Ignác 2, Sonnenfeld Izidor 6 f, Soóki Jozef 8, Soós Peter 7, So­ros Ján 3. Sós Jozef 1, Spaket Pavel 3, Spang-raf Pavel 7 f, Šperka Matej 9, Slagl Ján 8 f, Stagl Michal oddiel so strojovými puškami f, Stamfel Vilhelm 4 f, Štětek Vendelín 5 f, Steiner Samuel 1, Slrascer Ján 5, Stra^zer Franc 1, Strazsay Jozef 8, Šluldik Štefan 2. Stumpf Martin 6, Šmko Ján 6 bzabó Štefan 7. Sz*bó Ján 1, Sze-bó Karol G, Szabó Vavřinec 2 f, Szali- nits Ján 7, Szalai Anton 6 Sžarka Ľudvik 8, Szász Ján 5 S ász Adalbert 7, Sze-csányi Jozef 1, S/idt Franc 5. Szikela Michal 6, Siruta Jozef 7, Šlabor Ján 3, Sziics Jozef 8, Svitek Štefan 2, Tskács Vavřinec 34 Takács V.neenc 3, Tellár Ján 5, Tethis Teodor 6, Thaller Jozef 8, Tieben-ki Felix 6, Si by Severin 1. TiSka Ladi3lav 6, T*.hi Bííbíiel 6, Toltési Lud­vik pri bataillrnovom štábe, Tomaškovió Martin 8, Tomaševič Štefan 6, Tongits Terdor 6, To-rôk Cyrill 1, Tóth Ambróz 6, Tóth Anton 4, Tóth Franc G, Tóth Jozef 7, Tóth Koloman 3 f. Tóth Móric 1 f, Tomanóci íuh'us 7, Ubeschitz Ján 7, Ungar Martin 8, Unger Jozef 2, Ungei Rudolf 3, Vajas Štefan 4, Val. A Vilhelm 2. Varga Anton oddiel so strojovými puškami, Varj-a Franc 2, Varga Ladis'av 1 f, Varga Martin 6, Verner Ferdinand 3, Vidlička Jozef 1, Világi Jozef 16, Viiág Franc 2, Viruďl Štefan 3, Vlahevič Ján 4 t . Vlba Pavel 8, Vôlcser (?) Anton 2, Volf Ján 2, Volf Michal 1, Vŕanka Ján 1. Vŕba pešiak 8, Walezeŕ Karol 6, Wanko Jozef 7, , Warasitz Fanc 6. Warga Peter 7, Weichsdbaum Pavel 8, Weisz Stefan 6, Weisz Pavel 7, Vendelín M rtin 6, Wisr-hi Peter 6 Witok Imrich G. Witte Gustav 7, Wolf Anton 7, Wrabel Ján 6, Za prašní Ján 6, Zegmajnter (?) Ján 2, Zema> •• Július 2 f, ZeivTák Pavel 6 Ziegler Rudolf 3, Zsilasi Ján G, Žurkovic Martin 6.

Ci Dardänélly možno zanjať? Tá tesná morská úžina, ktorá delí Európu

od Asie, nečakane dostala sa do stredišfa váleč­ných udalostí. Pred svahovitým pobrežím Malej Asie, kde kedys Herkules s Argonautami, po-zdejšie Agamemnon a Alexander Velký so svojou podujimavuu armádou, vysadol na breh, teraz zjavila sa Motta strašných moderných válečných lodí, aby svojimi daleko nesúcimi kanónami vynútila si priechod ku srdcu Turecka, k Cari­hradu.

Fjotta spojeneckých mocností hádam má pevnú vôľu, aby svoju akciu previedla k víťazstvu. Ale že či s nádejou v úspech môže započať boj tam, kde príroda a ľudský rozum

zo stanoviska obrany stvořily takmer dokonalé dielo, to je už druhou otázkou. Že sú obidva brehy Ďardanell plné modernými kanónami vystroje­ných pevností, to sa všeobecne vie. Ku tomuto prispieva i to, že najväčšia šírka kanála obnáša tri kilometre, na jednotlivých miestach však kanál zúži sa na poldruha kilometra, čo, berúc do ohľadu dnešnú s.lu účinkovania kanónov, mimoriadne obľahčuje obranu. Pri tom i silný prúd obťažuje lodiam vchod do kanála od Egejského mora a brániacej stránke pomáha i vetor, ktorý sa z tesnej úžiny silou vichru usi­luje dostať sa na slobodné more.

Aj sama história vie lén jedon príklad, že sa nepriateľská moc násilne dostala do úžiny. Roku 1870. sa stálo, že sa anglická flotta pod velením admirála Duckwortha zjavila pred Dai-danellami a po zničení jednej tureckej divisie podarilo sa jej dostať sa pred Carihrad. Za štrnásť dní sa vyhrážal veliteľ Motty tureckej vláde a vyjednával s ĎOU, ale ked sultán do blízkych pevností dal vytiahnuť delá, anglická flotta Uznala za lepšie zdvihnúť kotvy a chytro opustit nebezpečné okružie. Veľkým šťastím Angličanov bolo, že turecké delostrelectvo vtedy málo čo stálo. Kanóny malo ťažké a delostrelcov nešikovných. Turecké delostrelectvo za odchodiacimi loďami poslalo len so pár mramorových gúľ, ktoré by pravda presným cielením do veľkého nebezpečia boly mohlý uvaliť anglickú ílóttu. Ale sa im i takto poda­rilo trafiť viac lodí a ked Angličania za pomoci vetra od severu vyplávali z úžiny, cieľom porep rov. ma svojich porúchaných lodí boli prinútení rýchle vtiahnuť do najbližšieho bezpečného prístavu. Mimo toho vyše 200 ra­nených a mrtvých viezli so sebou.

Toto sa sta.o roku 1870. Odtedy sa svet veľmi zmenil a ačpráve dokonalosť techniky kanónov umožni je útočia eej Dotte, aby už z veľkej diaľky mohla bombardovať brániace pev­nosti, predsa je pravdepodobné, že sa pokus spojenej flotty skončí práve s takým nezdarom, s jakým sa pred vyše sto rokami skončila pyšná expedícia admirála Duckwortha.

P o č a s i e . V Budapešti včera popoludní o 1. ho­din* 6rä£ začal pudafsňah, r o t o m s krátkymi prestávkami padal cejú noc. Dnes máme tu ji>sné a atudené uočasie. — ťo krajine na vsoUjr strany padal sňali, hlavne na Horniakoch. —Krajinský meteorologický ústav predpovedá premenlivé počasie, ha mnohých m eítach srazeniny.

Ministri na Horniakoch. Na Hornia­koch založené pozorovacie stanice sú zväčša už hotové a už i účinkujú. Na tieto pozorova­cie stanice dovezú z bojišfa všetkých ranených a chorých vojakov. Tam ich pozorujú, či ne­trpia na dáktľ nákazlivú chorobu. Ktorí majú dáku nákazlivú chorobu a ktorí sú íažko ranení, ostanú tam a tých. ktorí netrpia na nákazlivú chorobu a ktorí sú ľahšie ranení, pošlú do vnútra kraiiay. Jako Bud. Tud. oznamuje, mi­nister vnútra Ján Sándor, honvédsky minister barón Samnel Hazai a minister vojny rytier Alexander Krobatia chcú si obzret tieto pozo­rovacie stanice a týmto cieľom dnes, v stredu ráno všetcia traja odcestovali do Košíc, odkiaľ pojdu do Urígváru, do Munkáča, do Sátoralja-ujhelyu a do Miškovca. Ministri, ktorí asi za týždeň bulú na ceste, podrobne chcú si obzreť pozorovacie stan"ce, preto pojali so se Jjpu i svojich odborných znalcov.

Vymenovanie. Minister osvety vymeno­val Antona M i š i k a, námestného professora na štátnej vyššej" reálke v Žiline za riadneho professora tohoto ústavu. Mišik bol za viac ro­kov spolupracovníkom .Slovenských Novín," keď ešte chodil na universitu T Budapešti. Srdečne blahoželáme!

P á p e ž genfskémn spolku Červeného kríža. Z Genfu oznamujú, že pápež predse­dovi genfského spolku Červeného kríža poslal podakovací list, v ktorom vyslovil spolku svoje uznanie za jeho šľachetné a bezžistné účinko­vanie v službe trpiaceho človečenstva.

Pľefl raňajkami pol pohár?* SGHMlDTHAUER-oveJ

B S í v a a l * t e j í o vo&y Jo p r a v ý m p a š a h n a i i . ^ ^ i »

Bkaieny žalúdok i a a - 3 hodiny uvodie do po­

riadku Malá fialka 40

h*l. T«rSra naSka 1

Page 4: n' s» ousammOArW to Míciocka é • 158 ... · Predpl»tn£ ceai pr«. •' K» eúf nic . . «•*«*», s» ousammOArW to Míciocka é • 158 BMufaait

8Z-0VENS3E NOVINY 4. marca 1915.

: t?3?saônet%!e nemeckých a fraaoúz-«ks?ciu bojaaescíiopných. zajatcov. Z Bťiřlma oznanrajú, že oávezenie domov tých pemeCKfCtt a francúzskych zajatcov, ktorí sú «íe sa&ôpqj B ť&iäiemu boju, už konečne regu­lovati. Pfe-M vlak s ranenými v utorok večer sa p ohol z i&nstanca do Lyonu a z Lyonu do Konstancu. 1800 ťažko ranených Francúzov gamenía za 800 ťažko ranených Nemcov. Malý počet Hemcov jo v pomere so značne menším jjočtom nemeckých zajatcov.

Krä inská smrť. Dr Juraj G r o n t z -m a c h e r , lekár kežmarského okresu na bojišti počas konania lekárskej služby v 29.. roku svojho života hrdinsky zomrel.

Dvaja úžerníci. Budapeštiansky velko­obchodník s ryžou Gustav Hoffmann pozdvihol trestnú obžalobu proti Jakubovi K a h a n a Äronovi K a h a n , ktorí mu predali 542 vriec rvže v cene 30.000 korún, ale ryžu neliirovali. Závratníci pokúpili ryžu za každú možnú cenu a potom sami dvíhali cenu ryže, aj budapeštian­ski velkoobchodníci boli prinútení ryžu od nich • kupovať. Arona Kahana polícia zatkla a odlu­puje ho do Munkácsa, kam je príslušný, Jakub

.Kahan ale ušiel z hlavného mesta do Huszta, kde sa narodil, a nevrátil sa. Oboch vykáže po­lícia z hlavného mesta.

Dávajme si pozor n a sďr&vie, lebo je tô nás najdrahší poklad. Mnohým íažkým chorobám ímoíeme vyhnúť, ked sa začneme hned Uecit Kto trpí :na žalúdkové bolasti a kŕče alebo nemá dobrého appe 'titu, nech hned užíva „Kalvárslte aromatické kvapky'" 20 kvapák dostačí, aby prestalv hned všetky bolasti a napravily žalúdok. Cena flašky 60 hal Poštou za­sielajú sa najmenej 4 flaSjry za vopred poslaný obnos K 2'30 franko alebo na dobierku. Ku každej za-seílko je priložený návod o opotrebení. Dostat u Dr

'Eugena Kiittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya). ! Vezmite teda dopisoicu a píšte na túto adressu ešte dnes.

Odsúdení vyslanci ruskej dumy. Petrohradská trestná súdna stolica viacerých

'sociálnych demokratov, medzi nimi aj piatich vyslancov dumy odsúdila na ztrátu občianskych ,práv a na vyhnantsvo. Vyslanci dumy boli ob­žalovaní z toho, že jako členovia sociálno­demokratickej strany zaviedli pohyb proti vojne a T kruhoch robotníkov rozširovali tú myšlienku, aby všetky európske štáty, rozumejúc aj Rusko, přetvořily sa v demokratické republiky.

Tisíci chvália všeobecne známy a obľúbený ,Juoo krém" masf na tvár, lebo kto ju upotrebuje-istotne opeknie. Pehy, pupence a tnô tvár špatiace tlaky za krátky čas skapá a patričný dostane hladkú a sviežu tvár. Téglik ,Juno krému'* stojí K 1'20 a k tomu pa­triace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objed­nat tak, ked vopred zašlete K 2*30, za ktorý obnos do­stanete „Juno krém" a k tomu patriace mydlo a návod o upotřebeni bez všetkých iných poštových výdavkov. Kto ale nechce zaslat peniaze vopred, tomu i na do­bierku zasielame. Dostat u Dra Eugena Fliťnera v Banskej Bystrici (Beszteiczebánva;. Pláte teda ešlc dnes na túto adressu.

Kto vie niečo o Jánovi H ä m o r s f e y , ktorý narukoval k 5. kompanii 2. bataillona 14. honvédskeho pešieho pluku nitrianskeho, odišiel na haličské bojiště a od 18. októbra nedal o sebe ve$ef, nech to láskavé sdeli jeho domácim na adressu: Hromadik János, Szit-nyaliget, u. p. Berencsfalu, Hont megye. Za ustávanie vďačne zaplatí,

•• NÁR0MĚ HOSPODÍESTVO. J a k o m á m e s p o r i ť ? Nemecký

professor dr Oldonburg radí nemeckým gazdi-nám^jako majii počas vojny sporiť a síce nie­len pre svoju domácnosť, lež aj pre všeobec­nosť, aby do novej žatvy bolo dosť potravy. Sporiť treba nie natoľko s peniazmi, lež s po­travnými článkami, lebo na dovoz z cudzo­zemská nemožno rátať. Čo má doma, s tým gazdina práve tak má sporiť, jako ked by to mu­sela za drahé peniaze kupovat Opatrná gazdina zaseje a vysadí každý kúsok úrodnej pôdy, aby out viac potravných článkov dorobÚa, Nemíňa ni kŕmenie tie články, ktoré sa hodia najedlo pre ludí. Zemiaky lepšie vyživujú, jako ku pr. slanina. Lež rozličné kuchyňské odpadky upo­trebí na kŕmenie domácich zvierat,

Zodpovedný redaktor : Karol CsecsotJea.

Naj dokolanej ši® a každému cieľu zodpovedajúce

šljaei© stroj© vedia garancie od 25 korún vždy predáva

Alojz Habán dielna na Šijacie stroj*

B u d a p e s t , VSI., Gzabetla-téi* 3 . Tiež dávam na vedomie, ío bársjaktt Šijaciu mašinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, ktorý sa tomu nerozumie a svoj to­var len preto chváli, aby ho mohol xa velké peniaze predať. Postite ale ten stroj a budete mat zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cielom presvedčenia sa spolehlivosti mojej dielne, ktorá pra dobrú práca v celej uhorskej krajine )e pociwalae aaamá, pýtajte si mdj vilky ecacíi

zdarma.

Proti lámke a reume, taktiež aj pri lúpani nemá páru „Kalí linimentum," ktorý až po niekoľkých natretiacb istotne odstráni aj najhú

ževnatejšie bolasti. Sklenica za 2 koruny. Zoltán gyógyszertara Budapest, V., Szabadsäg-tér.

Raifopito str-oja p r e hospodárstvo, mo-tor}) psrsté ň benxitxtvé atoženin, acjaSfcy

&tď* dadáva

továreň strojov k. s p

TVmawaB, U s n t g y s z o m l i a t .

o 5 © p e r c e n t o v l a c n e j š i a 1 Amerikánska Dsi orná káva, velmi voňavá, výdatná a úsporná 5 kgrove vrece kávyiina próbu K 10.— franko na dobierku. tya kg

na jiaj novšieho čaju ra K 2.— rozposiela:

A. SCHAPIRA, č. 226. vývoz kávy a čaju G a l á n t a .

Áj najmenšie poranenie

môže sa stať nebezpečným!

•É

Chýrečná.od 4C rokov ti­

sícnásobne vyprobovaná j a dokázaná, antiseptická

"Dra Sska T\ omáca '

~— Sfrvýsit o&asoHaEäi v y s a s ä e n á

BUDAPisas , V&, Cry&r-atoaa 38. ss&m. Qasdovakésra obecenstvu ntjleplio odporúčajú

•íostriok*

komobuoT* mUľult garalt&ry „á.LAJOŠA KÁLLAI-h©' • Svoji!

ttada

ÍNajjed&odachejiia • najdokonalejšia motorová

mlátacia garnitúra tejto doby. Labke sa d* • nimi zaehodif 1 bó« s&rojnfita,

aj madai giamoa krytými domami. j j Obrfakovf akvogtnf wmft na poHadanla zdarma a franko.

Domáci výrobok! • W W W !•"» m—rtnMi.li

f

a g

I I

Nepočetná listy rananíä dokazujú výtečnost patent. H angaria fiiótovóho pletivo,

t tMÍ H nepravýáitelné. Kotovi sa x taíranisovoného drite I Caaa JlWMoertfrj m e t » S3 baliuov a rvie. Mais* objednat

• )«iiaéiio dorabaiela:

Alexandra . HaideJkikepa liibriia na drôtové pletivá a obraav

B» spest , Vili., Oi36a-ái 48/20. Eama, paaktoraa a rýchla obaiuiia! — Oktaskevý cenník

Kdanaa a ír*uko.

Preäporääký Secbofer-ov bylinný balsam r =

proti Eapoionin, s léurn t r á v e n i a , pe* ôeňovym rjôdnhoai, louivost lérioT.ico. Uks, Elatsj 211« atd., J* piavf les •

ochrannou mamkou raka. • Dostat u dorábatela •

LADISLAVA F0LDES ( škáre "a fc č e r v e n é m u rakovi

Ps-ežporok, Pozsoný, 6. I. O a2sl»i3.',o BA d a í i i a r k n fxauk9 Ä A.BOb

chráni pred znečistením, zapáleni-nami a ranami, otavuje bolasti, spô­sobuje rýchlejšie vyliečenie a ná­sledkom jej mnohonásobného účin­kovania aj čo zmäkčujúca mast je

v každej domácnosti nevyhnutná. 1 krabba 70 b . denné rozposielaní" p * pošto sa vopred poaláný obnos aa 4 kra* biča K 8-16. za 10 krabie E. 7. — Iraako j

na koida stanicu.

B. FRAGNER, - ¾ 1 ¾ iekáren ,,ku čiernemu orlovi1*.

Vraha, HalA S t r a n a , roh I l e i n d o - n J ulica fi. 303.

SkiadT V rletkýcb lekárňach Rakoako-Uhorska.

V l a t k y « a a t * o b a la o p a t r e n é au

touto g Mr. chránenou o c h r a n n o u Kttámkon.

Dobré hodinky od Suttnera sú radosťou a pýchou ich majiteľa. Nekupujme naoko lacné, plané hodinky, kloró sa chytro poka-

) zial Radšej zaplAtme o niekol ko halierov viac za trváce, spo-lahlivé Suttnor-ovské hodinky.

Niklové pat.-Roskopf-ho-dinky korún -MÔ, strie-borná pan-ierová re-iazka korún 1 20, niklo­vá retiazka korún V— Tula niklové

hodinky s dvojitým plástom kor. 9 8 0 . Ženské hodinky, ocelové

diouu wklmii korún 7 90. Budiček korún 3'50, ky­vadlové hodiny korún J.3-50.

Rozposielanie rta dobierka alebo za vopred po­slaný obnos. Za nezodpovedné peniaze zpai.

Žiadajte zdarma bohaté iUustrevaný

skvostný cenník 'j ó hodinách, Sperkocfa, zlatých a itrioborných {tan­

koch od divná pochvalne známeho šrotového vývoz-aôbo doomt

H. Sutton ^ LaibachNo 915.1 Vlastná die'na na hodiny vo Švajčiarsku,

2a obsah insertov redakcia neni zodpovedná. J g g g r f na íotaeuom stroji kaihOaoiarae účastinárskej spoločnosti „ E u r ó p a " v Budapežli, VI. okz. ó-uteaa lä .